Nikdy som sa nepovažoval za knihomoľa, ale nemôžem sa považovať za človeka čo nikdy knihu neotvoril a neprečítal ju.

Keď som bol menší tak som veľmi obľuboval detektívky, samozrejme, že som nečítal autorov ako je Agatha Christie alebo Arthur Conan Doyle, ale čítal som detské dekektívky od Tomasa Brezinu, hlavne jeho knižnú sériu Klub záhad. Chýbali dve či tri knižky a dočítal by som sériu celú. Séria mala asi 22 vydaní a každá knižka mala asi 110 strán napínavého príbehu. Keď sa na to dívam z retrospektívy, tak knižka bola veľmi dobre spracovaná. Mala troch hlavných hrdinov Vicky, Nick a Jup. V knihe bol použitý zaujímavý koncept, a to, že ste mali akúsi Superlupu a s ňou ste odhaľovali tajomstvá knižky. Aké? To je tajomstvo ;)

Aby som dokázal, že som naozaj trochu čítal, tak som mal vybavenú preukážku do knižnice :D

V knižnici som si požičiaval veľa kníh ale to by sme tu boli nadlho. 

Prišiel som na to, že mám strašne rád žáner fantasy, ktorý sa odohráva v stredoveku, alebo ranom novoveku. O tom svedčí napríklad kniha Crowfieldska kliatba, ktorá má na tomto blogu miesto v podobe recenzie. Čítal som aj knižnú sériu Vraní kost a Dračí hlavu. Dračí hlavu som mal požičanú z knižnice. Čo tým chcem povedať? To, že knižky sú strašne drahé, keď si to tak vezmete. Myslím, že to aj časť ľudí odrádza. Aby som sa obhájil tak som bol v Martinuse, a obzeral som si tam množstvo kníh, ktorý by som si aj prečítal. Kúpil som si nakoniec len jednu knihu ocenenú Nobelovou cenou Vojna nepozná ženskú tvár a to od ruskej spisovateľky Svetlany Alexejevič. Ešte som ju nezačal číta, lebo mám momentálne rozčítaného Hamleta. :D